Čítajte pozorne, preverujte pôvodné zdroje a hlavne, čítajte iba seriózne weby.
22.09.2020
Nový školský rok je v plnom prúde a žiaci sa už čoskoro vrhnú do vypracovávania prvých seminárok, bakalárok a diplomoviek. Niektorí bohužiaľ nemajú to šťastie a vďaka karanténnym opatreniam zatiaľ musia zostať doma.
Knižnice tak nahrádza internet, ktorý je síce mimoriadne rýchlym zdrojom informácií všetkého druhu, ale niekedy môže byť problém rozlíšiť pravdu od vymysleného hoaxu.
V týchto týždňoch to, bohužiaľ, vidíme častejšie, než kedykoľvek predtým. Niektoré nezmysly môžu študentom ohroziť koncoročné vysvedčenie, tie o rúškach a koronavíruse aj zdravie.
Už aj Slovensko má weby, pre ktoré je klamstvo a zavádzanie dennou praxou. O ich zoznam sa snaží napríklad web konspiratori.sk. Nie je vymyslený, autori vždy jasne dokážu, kedy web zavádzal a čo všetko nesedí. Často nejde o ojedinelé prípady.

Čokoľvek si prečítate na webe, o ktorom počujete prvýkrát, okamžite spozornite a pokúste sa výroky overiť.
Hoci právo na chybu má každý, rozhodne neplatí, že dnes už nemôžete veriť nikomu. Seriózne médiá, noviny a televízie sa snažia informácie overovať minimálne z dvoch zdrojov a ak sa náhodou pomýlia, majú povinnosť zverejniť opravu a informácie uviesť na pravú mieru.
Nájdite si zdroje, ktorým veríte. Dnes už môžete na Twitteri, Instagrame či Facebooku sledovať aj priamo redaktorov a odborníkov, ktorých prácu si vážite. Ak vládnete angličtinou, môžu byť z celého sveta. Využite, že nemusíte žiť len v malej bubline!

Nie je nič jednoduchšie, ako pointu článku skopírovať do Googlu a počkať, čo vypľujú výsledky.
Vždy by ste si mali o problematike prečítať viacero pohľadov. Zvážte pre aj proti a urobte si vlastný názor. Nestojí to veľa času a obvykle sa dozviete oveľa viac, než nájdete v jednom článku.

V prípade firiem sú to tlačové správy, v prípade vedeckých výskumov konkrétne rozsiahle štúdie.
Seriózne weby vždy musia odkazovať na pôvodný zdroj, či už prostredníctvom odkazu na jeho konci alebo rovno v texte.
Ak informácia pozostáva len z odseku “XY povedal toto a toto”, pričom neexistuje žiadne video alebo seriózny dôkaz, dávajte si pozor.
Fotografie demonštrácií, utečencov či masívnej explózie… Na Facebooku je ich plno, no niekedy môžu buď problematické.
Nemusí ísť rovno o falzifikát, no stáva sa, že fotografiu z Ruska alebo Brazílie autori vydávajú za záber z Francúzska, Nemecka či úplne inej krajiny. Niekedy nesedí ani dátum, kedy mala byť zachytená.
Video by mohlo byť spoľahlivejšie, no dnes už vďaka superpočítačom a umelej inteligencii prichádza éra deep fake videí. To znamená, že osoba na videu dostane úplne inú tvár a hovorí niečo, čo v skutočnosti nikdy nepovedala.
Všetky programy rýchleho interentu od SWANu sú neobmedzené, takže pokojne čítajte radšej viac, než by ste mali zdieľať hlúposť a byť na smiech všetkým svojim známym.
Optické pripojenie môže byť vaše už od 9,99 eur mesačne.