Internet je úžasný nástroj, ktorý nám umožňuje komunikovať, vyhľadávať informácie a spájať sa s ostatnými. Zároveň dáva hlas prakticky komukoľvek, kto dokáže svojimi názormi zaujať.
S týmito pozitívami však idú ruka v ruke aj negatíva. Clickbajtové nadpisy, hoaxy či priamo fake news môžu nachytať najmä tých s horšou počítačovou gramotnosťou či schopnosťou kritického myslenia. So zlepšujúcou sa umelou inteligenciou však nie sú v bezpečí ani tí, ktorí sú na internete ako doma.
Od neškodných e-mailov k pokusom o krádež peňazí
Už v začiatkoch internetu sa začali objavovať zdanlivo neškodné reťazové e-maily. Tie vyzývali na preposlanie správy všetkým vašim kontaktom, aby ste mali zaručené šťastie, zdravie a inú životnú pohodu.
Rovnako tak už zrejme každý dostal správu od nigérijského princa, ktorý vám vraj odkázal celý majetok.
Takéto správy sú pomerne ľahko dešifrovateľné ako pokusy o podvod a hoci dnes stále objavíme príbehy o ľuďoch, ktorí takto neznámym osobám poslali veľký objem peňazí na kúpu letenky do Európy alebo spracovanie vymysleného dedičstva, e-maily sa postupne pretransformovali do pokročilejšej formy zvanej phishing.
Phishingové e-maily sa tvária ako správy od doručovacích spoločností, bánk či pošty, kde vás vyzývajú na kliknutie na neznáme odkazy a falošné platobné brány.
Ako sa chrániť? Vždy si skontrolujte presnú URL adresu, na ktorú vás odkaz presmeruje. Ideálne však neklikajte na žiadne odkazy v e-mailoch a adresu svojej banky vždy vpisujte do okienka s adresou sami. Tak sa uistíte, že neprehliadnete žiadne preklepy posielajúce vás na falošné stránky.
Podvodné e-maily či weby často okrem nezmyselnej URL adresy prezradia aj gramatické chyby, hoci podvodníci sa pri prekladoch čoraz viac zlepšujú.
Hoaxy a poburujúce články na sociálnych sieťach
Médiá a weby dnes získavajú väčšinu návštevnosti z odkazov na sociálnych sieťach. Jednotlivé posty sú zároveň pre ostatných používateľov viditeľnejšie, ak sa pod nimi rozprúdi poriadna diskusia a získajú množstvo lajkov či komentárov.
Aj serióznejšie médiá sa preto, bohužiaľ, začali uchyľovať k nič nehovoriacim bulvárnym nadpisom, ktoré vás majú nalákať článok rozkliknúť. Kým táto praktika je skôr otravná, médiá širiace dezinformácie a hoaxy píšu vyslovené nepravdy a výmysly. 
Ako sa chrániť? Hoaxy často postujú “starí známi” dezinformátori. Pochybné weby, ktoré už viackrát nachytali pri šírení nezmyslov o očkovaní, chemtrails, EÚ či Rusku, nájdete napríklad v zozname na webe Konšpirátori.sk. Na takéto weby si dávajte pozor.
Aj pri bežných médiách však platí, že by ste si článok mali overiť aj z iných zdrojov, najmä kým ho začnete komentovať alebo zdieľať ďalej.
Presun na nové platformy
Facebook a iné sociálne siete už niektorých dezinformátorov alebo osoby šíriace nenávisť zablokovali. Tí sa však postupne začali presúvať napríklad do uzavretých skupín na Telegrame.
Obzvlášť pri tejto aplikácii tak platí, že by ste si mali dávať pozor, do ktorých kanálov sa prihlasujete.
Oveľa väčší priestor slobode prejavu v posledných mesiacoch dáva aj sociálna sieť X (bývalý Twitter), čo na nej viedlo k vyššiemu počtu hoaxov a klamstiev, ktoré sa vďaka algoritmu šíria aj do feedu osôb, ktoré tieto účty nesledujú.
Twitter, teda presnejšie X, však na druhej strane sprístupnil možnosť ostatným používateľom vytvárať tzv. Community Notes a ku klamlivým postom pridávať zdroje, ktoré ich vyvracajú. Na X zároveň máte možnosť priamo v odpovedi označiť umelú inteligenciu @Grok alebo @Perplexity, ktoré vám s odhalením toho, či je post pravda alebo nie, môžu pomôcť.
V poslednom čase sa takto sociálnymi sieťami šíril napríklad hoax o tom, že predstavitelia západných štátov na ceste z Ukrajiny vo vlaku pred kamerami novinárov užívali drogy. Išlo však o jasný nezmysel. 
Spoločné znaky sú stále rovnaké. Prichádza však nová hrozba
Hoaxy, fake news aj posty dezinformátorov majú niekoľko spoločných znakov. Zvyčajne sú poburujúce alebo šokujúce, nemajú žiadny zdroj, nedajú sa overiť alebo zneužívajú aktuálne témy ako je vojna na Ukrajine alebo naopak staré známe konšpirácie (11. september, pristátie na Mesiaci, plochá Zem alebo chemtrails či očkovanie).
Popisy často priamo vyzývajú na ich zdieľanie a šírenie alebo používajú fotografie zachytávajúce reálne udalosti, no napríklad demonštrácie a protesty z minulosti vydávajú za aktuálne dianie.
Novým trendom je aj využívanie umelej inteligencie. AI dokáže vytvárať videá, kde známe osobnosti ako Bill Gates či Elon Musk lákajú na kúpu kryptomien cez podvodné stránky, alebo úplne falošné videá či zvukové nahrávky politikov, ktoré sa objavili aj pred poslednými slovenskými parlamentnými voľbami.
Zatiaľ ich často prezradí neprirodzený hlas a intonácia, trhanie pohybu alebo neprirodzený pohyb, s postupom času a zdokonaľovaním algoritmov sa však budeme musieť mať na pozore ešte oveľa viac. Pomôcť nám k tomu budú môcť aj nástroje na odhaľovanie fake videí ako je InVID alebo WeVerify.