Sledovať programy v HD je radosť, tak prečo nám ju nedoprajú všetky televízie? Nahliadnite s nami za oponu.

Cesta televízneho vysielania

To, čo vidíte v televízore, vyzerá po ceste k vám úplne inak.

Analógové vysielanie sú rádiové vlny, ktoré dokáže anténa podľa určitého kľúča prečítať, a potom zmeniť na obraz. Digitálne vysielanie je súbor jednotiek a núl, ktoré dokáže prečítať váš set-top box alebo priamo televízor.

Oba druhy prenášajú informácie - dáta, a preto vysielanie nazývame dátový tok. Neviditeľný, ultrarýchly tok.

Televízia, napríklad Markíza, vytvorí program – určí o koľkej pôjde aká relácia, kedy budú správy a kedy športový prenos. Pustí ho svojím vlastným tokom až k poskytovateľovi služieb, napríklad k SWANu. Ten pošle vaše obľúbené seriály priamo do vašej obývačky.

Problém s objemom

Keď si viete predstaviť vysielanie ako malý potôčik, predstavte si, že programy rôznych televízii sa v určitom bode spájajú do rieky. Takéto spojenie viacerých dátových tokov do jedného sa volá multiplex.

Maximálny objem vysielania, ktorý môže takým multiplexom pretiecť, je obmedzený Zákonom o vysielaní o retransmisii.

Preto nemôžeme všetky televízie spájať do jedného a na Slovensku máme viac multiplexov s čiastkovými prítokmi:

1 - Wau, Dajto, Senzi, TV Lux, TV8

2 - TV Joj, TV Markíza, Doma, Plus, TA3

3 - Jednotka, Dvojka, Jednotka HD a navyše všetky verejnoprávne rádia

4 - ČT1, ČT2, Eurosport, Eurosport 2, Sport2, Film+, JOJ Cinema, Viasat Explorer / Spice, Viasat History, Viasat Nature, Nickelodeon, VH1

Miestne multiplexy vysielajúce len v určitom regióne: ŠlágrTV, TV Noe, in TV

SD signál verzus HD signál

S dátovým tokom je všetko v absolútnom poriadku, pokým ho televízia nechce rozšíriť. A na to, aby mohla svoj program posielať po rieke vo vysokom rozlíšení, musí objem dát zväčšiť niekoľkonásobne.

Obraz vo vašom televízore je tvorený malými bodkami, ktoré sa volajú pixely. Je to podobné impresionistickej maľbe, ktorú maliar vytvoril s použitím množstva jednofarebných bodiek.

Pôvodné rozlíšenie obrazu SD malo na výšku 480 bodov, preto niekde nájdete označenie 480p. Takzvané HD, vysoké rozlíšenie má na výšku aspoň 720 bodov, teda 720p.

Rozdeľme si celý obraz na tieto bodky a zistíme, že SD rozlíšenie má 640 x 480 bodov a HD rozlíšenie ich má 1280 x 720, čo je presne trikrát viac. Preto využíva HD vysielanie trojnásobný objem dát. Do preplneného multiplexu je teda veľký problém takýto potok dostať.

Postupne sa však situácia zlepšuje a všetky veľké televízie vysielajú vo vysokom rozlíšení. Na tie ostatné stačí len chvíľu počkať.