SWAN blog

Viac informácií

Ako na nás vplýva násilie v médiách? Spýtali sme sa psychológov

Televízia, virtuálne hry, hudba. Médiá nás neúnavne zahlcujú negatívnymi správami a násilím. Psychológovia sa už desaťročia snažia odhaliť, aký to má vplyv na správanie ľudí a obzvlášť detí.

Mnohí vychádzajú z teórie spoločenského učenia od Alberta Banduru. Podľa nej deti vo väčšej miere preberajú modely správania pozorovaním svojom okolia než učením sa cez vlastné skúsenosti. To znamená, že opakujú po svojich rodičoch, učiteľoch a kamarátoch, ale na čo psychológovia upozorňujú najviac - aj po filmových hrdinoch.

Na základe tejto teórie sa mnohokrát skúmal vplyv médií na deti, konkrétne spojitosť medzi sledovaním násilia a agresivitou dieťaťa.

Výskum z roku 1982 amerického Národného inštitútu pre mentálne zdravie odhalil tri možné dopady televízneho násilia na detskú psychiku:

  1. Dieťa môže znecitlivieť voči bolesti a utrpeniu iných
  2. Dieťa môže prepadnúť strach zo sveta okolo neho
  3. Dieťa sa môže začať správať agresívne alebo ubližovať druhým

Tieto teórie neskôr potvrdil aj výskum z roku 2010 Americkej psychologickej asociácie v spojitosti s násilím vo videohrách.

My sme sa na túto tému spýtali priamo Mgr. Alexandry Hanákovej, ktorá pracuje 17 rokov ako psychologička a posledných 6 rokov pracuje s problémovými deťmi v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Topoľčanoch.

 

Ako vidíte teóriu Social Learning – učíme sa zo správania druhých viac než z vlastných skúseností?

„Áno, učenie sa preberaním modelov je určite vo väčšej miere než zážitkové. Veľa vecí sa treba naučiť od niekoho iného, pretože ich jednoducho nemáme možnosť prežiť. Ale intenzita a dopad zážitkového je omnoho väčšia.

Musím ešte upresniť, že sociálne učenie automaticky neznamená kopírovanie. Človek vníma rôzne kvality jednotlivých typov správania a podľa nich sa k modelu postaví kladne alebo opozične, kriticky. Často sa stáva, že si pri určitej situácii s rodičmi povieme „Takto to so svojimi deťmi robiť nebudem.“

Je zrejmé, že dieťa prichádza do kontaktu s mnohými modelmi. Vieme medzi nimi určiť nejakú hierarchiu?

„Na prvom mieste vždy stojí rodina. V zdravej rodine so zdravými vzťahmi sa dieťa naučí „správne“ modely správanie. Až keď toto zlyháva na úrovni rodiny, hľadá si modely v širších kruhoch - sociálna skupina, okolie, médiá, štát.

Je úlohou rodičov naučiť dieťa hodnotiť vzťahy, ktoré prijíma z okolia. Potom si vie určiť, či sú preňho prospešné alebo škodlivé.“

Sú deti schopné rozlíšiť realitu od fikcie? Od akého veku?

„Do 3 rokov deti naozaj nedokážu rozlíšiť realitu a fikciu, od 4 vyššie už štandardne áno. Ale opäť - rodičia majú priestor monitorovať obsah, ktorý deti prijímajú a kontrolovať jeho vplyv. Pokiaľ ich nevystavia bezprízornému hltaniu informácií, môžu s nimi o všetkom hovoriť. Napríklad, prečo je v správach terorista a či sú všetci so šatkou na hlave rovnakí.

Ako rodičia musíme kontrolovať a následne modifikovať kanály, ktoré detí prijímajú. Zaujímať sa.“

Vo svojej práci riešite problémové deti. Čo zisťujete ako prvé a čo je zvyčajne výsledkom skúmania?

„Rodinné zázemie – to je úplne prvá vec. Vo všeobecnosti, ak je dieťa problémové, nemá úplnú rodinu alebo zdravé podmienky. Vtedy je dieťa doma v role obete, preto sa v spoločnosti stavia do role agresora.

Ale tých situácií je mnoho, môže byť bité, rodič môže byť alkoholik, prípadne absentuje úplne. Napríklad, mali sme jeden prípad, kedy absentoval otec a matka sa nedostatočne venovala. Takže jej prváčik chodil sám do školy a bol nútený preberať zodpovednosť. Musieť príliš skoro vyspieť, chýbala mu láska a bezpečie, tak to nebezpečie prenášal na druhých.

Na druhú stranu, vstupuje do toho aj genetika. Ja si myslím, že tak 50% robia gény a 50% vplyv okolia. Keď má rodič sklony k agresívnemu správaniu alebo poruchy pozornosti, je ten predpoklad aj u dieťaťa.“

Stále spomínate rodinu. Našli ste počas svojej praxe aj iný zdroj agresivity u detí než rodinu?

„Nie. Nemám rada takých alibistov, ktorí povedia „On je pod vplyvom kamarátov“ alebo ešte lepšie „To je tou súčasnou dobou.“ Vždy je prazáklad rodina. Rodina dala dieťaťu dostatočné alebo nedostatočné schopnosti zvládať záťažové situácie, do ktorých sa dostane medzi rovesníkmi alebo aj mediálnym vplyvom.

Ak ho rodina nenaučila, ako sa s týmto vysporiadať, musí podľahnúť a v žiadnom prípade na vine nie sú kamaráti ani súčasná doba.“

Aký je teda Váš názor na vplyv násilia v médiách?

„Je tu veľa násilia. Je veľa informácií o teroristoch. Môže to v nás vyvolať strach alebo obmedziť v pohybe. Možno by malo byť viac pozitívnych správ, ale ja osobne si myslím, že je len na konzumentovi, ako sa k tomu postaví.

Ja sa to snažím vnímať, ale neriešiť. Nejdem na základe toho zbrojiť. Sú to informácie, rovnako ako keď nejaký doktor objaví liek na vážnu chorobu. Jedno ma sklame, druhé poteší, ale keď to nechcem pozerať, jednoducho vypnem televízor.“

Ku ktorej z troch hlavných teórií zahraničných psychológov sa prikláňate?

„Ani k jednej. Alebo je to možno kombinácia všetkých? Poviem príklad - odporúča sa, aby sa chlapci hrali na vojakov. Preto ani svojim deťom nezakazujem hrať strieľačky. Prirodzená súťaživosť a agresivita, ktorá je v každom z nás, sa tým spôsobom vybíja vo virtuálnom svete a nikomu neubližuje. Potom to násilie nemajú potrebu uplatňovať v realite.

Tento ventil mu pomôže agresivitu z okolia vnímať ako prirodzenú súčasť. Určite to nie je tak, že keď dieťa hrá strieľačky, ide si rovno kúpiť zbraň a zabíjať. Samozrejme, kým je to kontrolované a neuzavrie sa len do hrania hry v nerozumnej miere. Niekto od zlosti drhne podlahu alebo umýva riady a je to rovnako neškodné.“

Ďakujeme za rozhovor.

Názory Mgr. Hanákovej podporuje napríklad aj článok z knihy Inside the Criminal Mind odborníka na kriminálne správanie, doktora Stantona Samenowa. Tvrdí v ňom, že ľudia nepreberajú agresivitu z médií, ale inklinujú k nej aj v médiách, ak je už potenciálne ukrytá v ich osobnosti.

Čo si o násilí v médiách myslíte vy? Radi s vami podiskutujeme v komentároch na Facebooku  ��

Zdroje

Anderson, C.A., Ihori, Nobuko, Bushman, B.J., Rothstein, H.R., Shibuya, A., Swing, E.L., Sakamoto, A., & Saleem, M. (2010). Violent Video Game Effects on Aggression, Empathy, and Prosocial Behavior in Eastern and Western Countries: A Meta-Analytic Review. Psychological Bulletin, Vo. 126, No. 2.

National Institute of Mental Health (1982). Television and Behavior: Ten Years of Scientific Progress and Implications for the Eighties, Vol. 1. Rockville, MD: U.S. Department of Health and Human Services

Bandura, A. (1971). Social learning theory. Stanford University, General Learning Corporation


Funkcie digitálnej televízie

Funkcie digitálnej televízie

Pozerajte čo chcete a kedy chcete. Spoznajte funkcie digitálnej TV od SWAN MULTIMEDIA a staňte sa pánmi domácej zábavy.

Viac informácií

Vysokorýchlostný internet

Funkcie digitálnej televízie

Superrýchly internet u Vás doma. Stiahnite si film v HD rozlíšení za pár minút, surfujte rýchlosťou svetla, nestarajte sa o dátové limity.

Viac informácií

Speedmeter

Funkcie digitálnej televízie

Aký rýchly je Váš internet? Odmerajte si aktuálnu rýchlosť Vášho internetového pripojenia (upload/download) pomocou Speedmetra.

Viac informácií